Topánky netopánky ma donútili chodiť spravne

22.07.2015 13:42

Manžel už pár rokov behá ako divý a zamiloval sa do topánok netopánok, ako im hovorím. Ja som to úplne nechápala, kým som si neprečítala bibliu všetkých bosobežcov Zrodení na beh. Topánky netopánky ma nadchli. Aj myšlienka, že noha je umelecké dielo, a že z chodidla pochádza 70 % informácií, ktoré mozog dostáva o pohybe, takže sa do toho tomu dielu nemáme pliesť hrubými podrážkami či dokonca podpätkami. Slovenské zastúpenie VIVOBAREFOOT mi dalo na test jeden ich model GOBI II L. Čo na to moje nohy?

VIVOBAREFOOT (vivo = latinsky žiť, barefoot = anglicky naboso), takže niečo ako „Nech žijú bosé nohy“.

Ako decká sme stále lietali naboso, nikto to neriešil. Keď sú teraz naboso naše deti, stále ma nejaké ženské upozorňujú: „Viete, že vaše dieťa nemá topánky?“ Viem. A tiež viem, prečo ich nemá. Teraz už verím, že bosá noha posilňuje, maká, posiela správnu terénnu informáciu do mozgu. Myslím, že je to lepšie než nejaká „ortopedická“ obuv občas podobná kopýtkam. Radšej nechať čaptavé dieťa chodiť naboso alebo napríklad aj vo Vivobarefoot. Robia „bosotopánky“ aj pre deti. Sú to síce topánky, ale len potiaľ, kde chránia chodidlo pred porezaním, úrazom. Podrážka je tenučká, čo som si otestovala na vlastnej koži. Na vlastné chodidlá.

V roku 2009 vyšla fanúšikom barefoot topánok biblia, Chris Mc Dougal napísal knihu Born to run (Zrodení na beh), na ktorú v roku 2010 nadviazal profesor Dr. Daniel Lieberman z Harvardskej univerzity, keď uverejnil svoju štúdiu o zdravotných benefitoch barefoot chôdze a behu v časopise Nature. S 200 000 nervovými zakončeniami, 33 svalmi, 28 kosťami a 19 šľachami je ľudské chodidlo majstrovským dielom prírody, ktoré nepotrebuje pseudotlmiče a silnú neforemnú podrážku na správnu funkciu.

Pred a po si otlačte chodidlá, uvidíte tú zmenu

Muž, skúsený bosochodec a bosobežec, ktorý má od VIVOBAREFOOT bežecké topánky, k tomu jedny topánky do mesta a jedny topánky na golf ( a ešte jedny „kristusky“ od iného výrobcu), mi poradil, nech si pred nosením topánok netopánok otlačím svoje chodidlo na papier. Mala som ho tam celé. Asi tak ako 1. ‒ 2. obrázok zľava. Dnes som uprostred a mám „zdravé chodidlo“. Topánky netopánky nosím len od začiatku tohto roka. Ale ako každá posilňovňa, aj tu sa cedila krv.

VIVOBAREFOOT ma najskôr ničili.

Testovala som ich trochu už vlani na jeseň, ale keď sa veľmi ochladilo, mrzla som v nich. Podrážka má asi len 3 mm, s vložkou 6 mm. Tak som vymäkla a nosila iné topánky s vytepleným vnútrom. Ale na jar som sa k topánkam netopánkam zase vrátila a pustila sa do testovania „na plné gule“. Au! To bolelo! Potom ma už bolel každý krok. Chytala som kŕče do chodidiel, hrozne ma boleli päty. Nohy mi tŕpli, kŕče som mala aj uprostred chodidla a na jednej nohe viac než na druhej. Muž mi hovoril: „Noha teraz môže robiť to, na čo je určená. O chvíľu sa to urovná. Mňa zase naučili  VIVOBAREFOOT správne behať.“

Človek sa cíti ako bosý. Veľmi si rozmyslí, kadiaľ pôjde, pretože po kockách je to smrť. Cítite každý kamienok. Topánky netopánky sa berú o číslo väčšie, na behanie snáď aj o dve, aby noha mala miesto pracovať. Roztiahnuť sa a pracovať. Takže sú to priestorovo slušné papuče, a to sa mi na nich od začiatku páčilo. Aspoň niečo sa mi, okrem myšlienky, na tých topánkach páčilo. Inak som občas mala aj slzy na krajíčku.

S  VIVOBAREFOOT mám stále pocit, že sú prázdniny

Nakoniec som si ale začala zvykať a už som ich nosila od rána do večera. Začala som mať taký letný dovolenkový pocit. Bosá totiž behám len niekde na chate v lese, na lúke, u našich na záhrade. Tiež inak vnímam svoje telo aj povrch, aj cestu, chodník, ulice. Viem, že tadiaľto nie, to by bola samovražda, užívam si piesok, ktorý cítim snáď zrnko po zrnku. Požičiavala som ich kamarátkam na vyskúšanie a pozerali, ako je noha v kontakte s povrchom, po ktorom chodia.

Každá oprava bolí, aj učiť sa chodiť správne

Potom som zrazu začala mať bolesti chrbta, krčnej chrbite, pravidelné kŕče v lýtkach, boľavé kríže a naštvala som sa, že je to kvôli tým topánkam. Muž mi to potvrdil: „Pretože meníš štýl chôdze, telo nie je zvyknuté, tak posilňuje. A to teda bolí.“

Takže topánky netopánky ma donútili lepšie chodiť. A dnes, keď som si otlačila mokrú nohu na koberček v kúpelni, pozerám, že ten otlačok už vyzerá inak. Podľa toho obrázka mám „zdravé chodidlo“. Tiež na ten priestor pre nohu som si zvykla a v ostatných topánkach trochu trpím. To, že sa mi noha trošku zväčšila, ako sa v tom priestore a pri práci rozpleskla do strán, mi nevadí. Po prvom decku sa mi zväčšila o číslo, po druhom tiež, takže to ma nevydesí.

Takže, ako dopadol test  VIVOBAREFOOT GOBI II L Pool?

Testovanie dopadlo úspešne, po prvých nezdaroch, bolestiach a slzách som sa trochu naučila, ako mám lepšie chodiť. Budem sa to učiť ďalej. Možno som mohla začať pomalšie, ako sa to odporúča bežcom pri prechode z klasických topánok na bosotopánky. Tí majú začínať s desiatimi percentami tréningu a postupne podiel bosotopánok zvyšovať. Ja ich nosím skoro stále.

Ale som spokojná. Nožička má miesto, že sa jej už do iných topánok veľmi nechce.  VIVOBAREFOOT sa stal jasne mojím novým LOVE BRANDOM, srdečnou záležitosťou, milovanou značkou. Aj keď, myšlienka sa mi zapáčila oveľa skôr, než som prestala plakať z toho, ako ma v tých topánkach najprv bolel celý človek. Moje nohy totiž prvýkrát zažívali ten šok, že môžu robiť svoju prácu. Inak by mali kontakt so zemou len v lete na dovolenke, cez víkendy, keď lietam naboso niekde na lúke či u našich na záhrade. Teraz môžem mať dovolenku celý rok a ako bonus sa v skoro štyridsiatke učím správne chodiť.

Recenzi napsala Lily z blogu maminator.cz