Ako obstáli bosotopánky v teste profesionálnej atlétky?
24.05.2016 09:18
Profesionálna atlétka Jana Korešová si prvýkrát vyskúšala bosotopánky Vivobarefoot. Ako sa jej páčili v meste aj pri tréningu? Prečítajte si, ako zvládala prvé kroky aj napriek predošlému zraneniu päty.
Kto je Jana Korešová
Jana je česká atlétka, venuje sa sedemboju, päťboju a skoku do diaľky. Najväčším športovým úspechom je strieborná medaila zo svetovej letnej univerziády z roku 2009. V roku 2013 sa tiež zúčastnila na majstrovstvách sveta v Moskve v skoku do diaľky. Pravidelne sa umiestňuje na medailových priečkach na majstrovstvách Českej republiky.
Pri športe sa zraneniu nevyhnete
Atletiku robím pretekársky už rad rokov, mojimi disciplínami bol viacboj a jednotlivo hlavne 100 m prekážok a skok do diaľky. Počas športovej kariéry sa mi nevyhli zranenia, ktoré však, keď sa obzriem, boli hlavne z oblasti od členkov dole, ktoré zrejme preťažujem aj vplyvom nevhodnej obuvi.
K zraneniu sa pridali aj malé deformity nôh (od kladivkových prstov na nohe, spadnutej priečnej klenby a s tým spojeným bolestivým priehlavkom, únavovej zlomeniny na 2. metatarze, odrazená päta, natrhnutý úpon aponeurózy a s tým spojený ďalší vleklý zápal v päte a jemne klesajúca klenba na tej istej nohe, jemne vybočený malíček, ktorý veľmi neovládam).
Fyzioterapeuti mi odporučili bosú chôdzu
Ak chcete pretekať alebo len športovať pre radosť a užívať si pohyb, snažíte sa, aby váš pohyb bol bezbolestný, a hľadáte príčinu zranenia, ako ho vyliečiť a ako mu predchádzať, aby sa už nevrátilo.
Niekoľko fyzioterapeutov sa zhodlo a odporučilo mi chodiť naboso, cvičiť „malú nohu“ a strážiť si trojoporové postavenie nohy. Učili ma, ako odvíjať nohu pri chôdzi, uvoľňovať a preťahovať plôšku nohy či posilniť prsty, ktoré sú slabé. Akoby aj nie, keď mám väčšinu dňa nohu zavretú v topánke a som na nohách.
Tretry mi roky ničili chodidlá
Ako atlét som behala v tretrách. Tie sú oproti bežným topánkam užšie a stiahnutejšie presne na nohu, s tvrdou podrážkou. Občas som kvôli stiahnutým topánkam mávala na nohách otlaky a odreniny, niekedy sa mi dokonca aj odkrvovali prsty. Na druhej strane mám pocit, že väčšie tretry by som mať nemohla, potrebujem ich presne na nohách kvôli pocitu odrazu. Bohužiaľ, práve beh a odrazy sú pre chodidlá veľkou záťažou. Tretra oproti „maratónke“ aspoň nemá vyvýšenú pätu.
Neskôr som ako tréner, už v bežných topánkach, musela občas zverencom niečo predviesť. Ako tréner by som mohla byť na ihrisku napríklad aj v papučiach alebo naboso. Lenže ja som zvlášť zimomrivá, ak nie je naozaj teplo, dlho by som v papučiach alebo naboso nevydržala.
Rozhodla som sa skúsiť bosotopánky
Preto som sa rozhodla vyskúšať topánky Vivobarefoot, pretože bosá chôdza mi ako atlétke a trénerke chýba. O bosotopánkach som sa dozvedela od svojich priateľov, ktorí si ich veľmi chvália. Vybrala som si model Vivobarefoot STEALTH L BR Black/Red. Vyzerajú ako civilné topánky, čierna sa hodí ku všetkému. A ideme testovať.
Prvé obutie? Pocit voľnosti
Už po prvom obutí bosotopánok si hneď všimnete neskutočnú voľnosť pre prsty do všetkých strán, môžete s nimi hýbať vo veľkom rozsahu nielen hore a dole, ale rozťahovať ich do strán, čo v bežnej topánke nejde. Je to veľká úľava pre prsty, máte pocit vzdušnosti a voľnosti. Hneď mi pritom napadlo, že si prsty i klenbu (ako ma to učili fyzioterapeuti) budem môcť precvičovať aj v bosotopánkach počas bežných denných činností, kedy sa nebudem môcť úplne vyzuť. Aj keď noha bude pracovať aj sama osebe len pri chôdzi.
Druhým vnemom je ľahkosť topánky, skoro nič neváži. Aj keď je topánka priestorná pre prsty, v žiadnom prípade v nej neplávate ako vo veľkých topánkach, ale krásne sedí na nohe a nehýbe sa.
Obstoja bosotopánky pri tréningu?
Pri pomalej chôdzi je opäť skvelý vnem precítenia kroku a odvíjania nohy od podložky, pretože podrážka je dokonale ohybná do všetkých smerov. Noha ide rovno, nikde sa neprepadáva do bokov.
Ďalším krokom pre mňa bolo vziať si topánky na chodenie a státie na ihrisko ako tréner, a oddýchnuť si tak od tretier a „maratóniek“. Zatiaľ si v topánke nechávam navyše 3 mm vložku, už preto, že mám ešte stále z pretrvávajúceho zranenia bolestivú pätu a potrebujem stáť na niečom mäkšom.
Tu ale narážam na problém so zranenou pätou, pretože niektoré dokroky na ňu sú zospodu bolestivé. Druhá noha je v pohode, ale dupať na päty nemôžem. To je zrejmé hlavne pri rýchlejšej chôdzi. Asi mám zlý stereotyp chôdze ako diaľkarka, ktorá sa roky snaží odrážať cez pätu. Behám ale po špičkách, tak sa s tým snáď bude dať niečo robiť.
Ďalším poznatkom bolo, že keď som si späť obula staré „maratónky“, zdali sa mi malé, tlačili ma na prstoch, kým som si na ne zase zvykla, snažila som sa posunúť nohu za pätou.
Po mestskom betóne zatiaľ chodím v normálnych topánkach
Topánky som si nechala na nohe na cestu domov. Bývam v meste, a tak chôdza po tvrdom povrchu bola pre mňa dosť náročná, opäť kvôli bolestivosti zranenej päty. Väčšinou mám veľmi nabitý deň, a tak sa pri chôdzi pohybujem dosť rýchlo, čo som ale kvôli bolestivej päte zospodu nemohla. Na začiatok ma dlhšia chôdza po tvrdom betóne odradila. To, že v topánkach cítim nerovnosti na zemi, mi vôbec nevadí, len mám problém s pätou, ktorá nie je zdravá.
Úľava nastala pri došľape na mäkkú rohožku pri obchodnom centre alebo na trávu. Tak dovtedy, kým sa päta uzdraví, si ich do mesta beriem na krátke vzdialenosti alebo si ich beriem do batôžka. Bosotopánky sú totiž neuveriteľné skladné a ohybné a dajú sa zbaliť na maličké miesto, tak nie je problém ich vždy na chvíľu vytiahnuť a nechať nohu zrelaxovať od sťahujúcich topánok, aj keď práve nie je teplo. Tiež sa ľahko a rýchlo obúvajú.
Ako sa behá v bosotopánkach
Bosotopánky som tiež vyskúšala pri atletickom tréningu na trávnatom ihrisku. Klus po tráve, bežecká abeceda a rovinky. Bežalo sa mi dobre, pretože kratší beh vediem cez špičku a tráva je mäkká, tak ma päta netrápila. Akurát som si postrážila riadne zahriatie a pretiahnutie plôšky nohy pred tréningom. Keď je teplo, atléti niekedy chodia rovinky naboso, takže to pre mňa úplne neznáme nebolo.
Určite je to pre nohu zážitok, nie je totiž nijako naklonená z vložiek, čo mám v bežných „maratónkach“, môžem sa sústrediť na konečný odraz z palca a druhého prsta nohy, noha si hľadá svoj prirodzený odraz. Tiež som ocenila ľahkosť bosotopánky, rozdiel v hmotnosti je značný, tak vám noha lieta pri behu sama.
Môj názor na bosotopánky
Pre mňa teda tieto bosotopánky spĺňajú účel a očakávanie, som rada, že ich mám, aj keď ich využívam kvôli svojmu zraneniu päty zatiaľ ešte menej, na tvrdý povrch si s nimi ešte netrúfam. Verím, že časom ich budem nosiť častejšie a že mi takýmto zraneniam, ako je natrhnutá aponeuróza z behu, pomôžu predchádzať. Posilním si s nimi prsty a celú nohu, zlepší sa mi technika kroku. Na unavené svaly nohy a klenby som zvyknutá, často som ich musela masírovať a uvoľňovať, zvlášť po skokanskom tréningu.
Otázkou je, ako dlho bude trvať a či je vôbec možné vytrénovať odvyknuté chodidlo tak, aby zvládalo tréningovú záťaž pretekárskeho športovca, ktorý denne trénoval v odpružených topánkach, a aby to nemalo vplyv na jeho zdravie, prípadne väčšie obmedzenie z tréningu. Samozrejme, je nutné začať postupne a zo začiatku to neprehnať. Ťažké cvičenia, ako sú odrazy, voliť po mäkkom teréne (tráve). Druhou otázkou je či nadmerná záťaž, s ktorou sa v pretekárskom športe stretávame, vyžaduje tlmenie nárazov, alebo či si telo na ne privykne. Ak si pôjdem rekreačne zabehať, topánky barefoot sú iste dobrou voľbou a po pretekárskej sezóne to určite skúsim, teraz sa však kvôli boľavej päte neodvážim (okrem mäkkej trávy na ihrisku a niekoľkých roviniek).
Tiež je asi dobré začať topánky netopánky nosiť čo najskôr (od detstva), veď i ja som ako dieťa behala vonku naboso a nohy ma neboleli, teraz si to na tvrdom povrchu veľmi nedokážem predstaviť.