Nazývajú sa Vivobarefoot Achilles a sú to prvé športové sandále určené na beh. Ako hovorí skúsený bežec Štěpán Horák: "Vždy, keď v nich bežím, mám pocit, akoby som mal na nohách sandále rímskeho legionára, ktorý pod zástavou samotného Caesara dobyl svet." Prečítajte si, ako tieto letné sandále obstáli v náročnej zimnej skúške!
Nazývajú sa Achillovky, ale ja ich volám véčka - ako symbol víťazstva. Vždy, keď v nich vybehnem von, mám pocit, že mám na nohách sandále rímskeho legionára, ktorý pod zástavou samotného Cézara dobyl svet. Ľudia s malými znalosťami histórie však tušia, že názov je inšpirovaný postavou z gréckej mytológie, synom bohyne Thetis - Achillom.
Možno sa pýtate, prečo sú pomenované práve po ňom? Prečo práve Achilles? Len v krátkosti si pripomeňme, kto to bol. Achilles bol jednou z hlavných postáv, najlepší bojovník a bojovníčka, ktorá bojovala pod hradbami Tróje. Jeho matka ho po narodení vykúpala v podsvetnej rieke Styx a držala mu pätu, kým bol ponorený. Celé jeho telo bolo nezraniteľné a chránené okrem tohto jediného zraniteľného miesta, ktoré sa dodnes nazýva Achillova päta. A práve sem po deviatich rokoch bojov zasiahol milého Achilla šíp zbabelého vojaka ukrytého v kríku a rana bola taká hlboká, že jej Achilles podľahol. Toľko legiend...
Nuž, prednáška sa skončila a ja stále neviem, prečo sa inšpirovali práve týmto príbehom. Jediné vysvetlenie, ktoré mi napadá, je, že beh v týchto sandáloch posilňuje celú klenbu chodidla a s ňou súvisiace svaly. Spolu s posilňovaním šliach vlastne posilňujeme a chránime Achillovu šľachu a jednu z najzraniteľnejších oblastí bežca. To bude všetko...
Už niekoľko rokov sa snažím behať čo najbližšie k prirodzenému spôsobu behu, bez akýchkoľvek technických pomôcok. V jarno-jesennom období zaraďujem pravidelné regeneračné behy naboso. Svojho času som sa zoznámil s päťprstovými rukavicami Speed - mojimi obľúbenými rukavicami na nohy, ktoré stále nosím a behám v nich. Po skúsenostiach s päťprstovkami muselo prísť to, čo nasledovalo - a to beh naboso. Priznám sa, že nie som bosý bežec ako mnohí bežci, ktorých poznám a ktorí behajú len naboso alebo ako Peter Fabok "robia" polmaratón naboso. Ale zážitok je to neuveriteľný a hlavne sa minimalizujú akékoľvek zranenia. Veľmi to pomáha mojim nohám a je to vyslovene prospešné.
Rovnako, ako som celkom náhodou narazil na päťprstové chodidlá, som prišiel do kontaktu aj s týmito sandálmi. O behu v sandáloch som čítal v hitparáde Born to Run, na rôzne sandále som pri surfovaní po internete narazil asi tisíckrát - a potom sa to stalo. Siahla som si na ne v malom obchode VIVOBAREFOOT mojich priateľov neďaleko Námestia Míru v Prahe.
Keď som tam prišla prvýkrát, vzala som ich do ruky, ohmatala a hneď som ich zase položila. A pomyslel som si... Keď som tam išiel druhýkrát, celý proces sa zopakoval, len s tým rozdielom, že som si ich dal na nohu... A hľa! Zrazu to zacinkalo - a musel som ich mať!
Uvedomil som si, že to, čo mi chýbalo pri päťprstovke, som našiel tu - takmerabsolútnu voľnosť prstov, vzdušnosť a skutočný pocit umocnený vizuálnym vnemom. Máte pocit, že naozaj beháte naboso, a pritom vás chráni nepreniknuteľná podrážka. Nebolo sa teda čoho obávať - hneď som si ich kúpil.
Hneď ako som prišiel domov, musel som si ich vyskúšať. Vytiahol som ich z praktickej tašky, nasadil si ich na nohy, nabral odvahu a išiel na pás - a dal si veľmi ležérne jeden kilometer, aby som zistil, či sa to vôbec dá. A podarilo sa, a išlo to skvele, nič netlačilo, nič nebolelo. Bežala som, akoby som bola bosá, a to som mala ešte topánky, taká šikovná horalka, takže spokojnosť - konečne dobré topánky na bežecký pás :-) Pomyslela som si a pridala ich do svojej zbierky bežeckých topánok.
Dlho som okolo nich chodila po špičkách s myšlienkou v hlave: "Čo keby som ich vytiahla? Aké by boli? Lepšie ako v rukaviciach na nohách?" Ale potom som si pomyslel: "Nebuď hlúpa! Vonku je sneh a zima, nemyslím si, že to bude to pravé orechové."
Ale potom sa to stalo. Spoznala som novú priateľku. Svet sa zmenil k lepšiemu. A hoci bola zima, bolo mi teplo :-). Vďaka počiatočnému stavu zamilovanosti, keď mi v hlave zostala len jedna mozgová bunka, mi zrazu prišlo úplne normálne obuť si v zime sandále a ísť de facto bosý behať von, do lesa, kde je takmer všade sneh... Keby ma videl legendárny doktor Chocholoušek, asi by mal radosť :-) Čo som teda zistil?
V prvom rade moje veľké obavy, že beh po asfalte bude takmer nemožný a že mi odpadne noha, padli hneď, ako som vbehol na cestu. Na moje prekvapenie sa mi bežalo lepšie ako na Neo Trail, ktoré sú skvelé na všetko možné, len nie na asfalt. Dopad vďaka špeciálnej podrážke (spodná 3 mm vrstva proti prepichnutiu špicatým predmetom a zvršok tiež 3 mm so špeciálnym systémom drážok pre obvod potu) je príjemný a z môjho pohľadu mäkší, ako som očakával.
Rovnako ako päťprstové sandále ponúkajú neuveriteľný pocit slobody, ktorý vás neobmedzuje, a získate dodatočný pocit bezpečia, pretože podvedome viete, že vaše prsty sú chránené. Opäť, z čelného pohľadu vyzeráte trochu smiešne a vaše nohy vyzerajú ako ťavie, ale mne je to úplne jedno. Podrážka je taká citlivá, že cítite každý kamienok a hrboľ a rovnako ako pri päťprstovke, keď bežím po štrkovej ceste, necítim to očami, ale nohami. Podvedome roztiahnem prsty na nohách a snažím sa, aby posledná vec, ktorá sa dotýka zeme, boli špičky mojich prstov.
Vďaka materiálu sandálov sa nebojím, že náhodou zakopnem alebo kopnem do kameňa ako v päťprstovke, ktorá má síce zloženú gumu, ale bolesť je stále prítomná. Dokonca som tu urobil pokus o dobrovoľné zakopnutie a musím povedať, že mi to bolo príjemné a bežal som ďalej oveľa pokojnejšie.
Neviem, či ma hriala láska v srdci, alebo beh, ale hoci som mal nohy úplne holé, vôbec mi nebola zima - a to som ani netušil, že v tomto počasí vystavujem nohy väčšej skúške, než by bolo rozumné.
Vbehol som do lesa a mieril som vpred po štrkovej ceste, keď v tej chvíli sa mi zdalo, že moje topánky majú nejakého imaginárneho vodiča. Niečo mi stále hovorilo:"Zbehni z cesty, neboj sa, skús nás v lese." - a zrazu, akoby sa mi mozog zbláznil, som urobil hop, preskočil potok popri ceste a rozbehol sa lesom.
Ten pocit by som v tej chvíli prial každému, bežal som, ako sa hovorí, s pokojným srdcom. O nič som sa nestaral, nič som nesledoval a maximálne som si to užíval. Bol to ďalší level behu, ktorý som zažil, krásny pocit plný emócií a nových podnetov.
Bežala som snehom, nie snežením, kalužami, nie kalužami, jednoducho som bežala. Sandále sa dokonale prispôsobili terénu, beh bol neuveriteľne pohodlný, mäkký, noha v sandáloch sedela, akoby sa v nich narodila. Vôbec som nemal pocit, že bežím v sandáloch. Takto som prebehol vyše 5 km lesom a musím povedať, že nádherný zážitok. Ani neviem opísať, aký je to pocit, keď sa nemusíte starať o to, či bežíte cez kaluž, blato alebo potok. Ale čo je neuveriteľné, noha vám síce pri kontakte s ľadovou vodou vychladne, ale len na chvíľu, po vyschnutí je chlad ten tam. Vzduch nohu vysuší a ani topánka vodu nezadrží, nie je to ako tenisky alebo päťprstovky, tam by to bol zdravotný problém, pretože látka by vodu nasala a bolo by vám zle.
V ten deň som v sandáloch dala 10 km na mnohých povrchoch a musím povedať - skvelé, pohodlné, perfektné... a určite to nebolo naposledy! Počas behu som sa v hlave pohrávala s myšlienkou, aké by bolo šialené zabehnúť nejaký polmaratón. To, že mi to vôbec napadlo, svedčí o pohodlí behu v týchto topánkach.
A moje odporúčanie pre ostatných? Ak ste na vážkach, či vyskúšať niečo nové alebo či si kúpiť pár päťprstových topánok, už neváhajte! Moja rada je jasná - kúpte si sandále. Sú úžasné, sú skvelé a budete ich milovať. A pozor - ešte niečo som nespomenul. Nie sú to len bežecké topánky, ale ak si odopnete remienok, máte klasické sandále s úžasným ťavím dizajnom, ktoré určite upútajú pozornosť mnohých okoloidúcich.
Autorka článku: Mgr:
Štěpán Horák
- Autor je aktívny športovec a bežec, vydavateľ časopisu Runner
