Tak ako dom, aj naše telo potrebuje pevné základy. A pre nás sú týmto základom naše nohy.

S Tomášom som sa prvýkrát stretla na jeho úvodnom seminári o zdravom pohybe. Téma bola taká komplexná a rozsiahla, že od začiatku bolo jasné, že sa do vyhradeného času nezmestí. O to väčšiu radosť som mal, keď sme sa potom dohodli na následnej spolupráci, ktorá umožnila vznik tohto článku, o ktorý sa s vami radi podelíme.

Thomas, mohol by si sa, prosím, predstaviť našim čitateľom?

Kompenzačnému cvičeniu sa venujem od svojich 19 rokov, bolo to v čase, keď som už súťažil v kulturistike a mal som niekoľko zranení vrátane niekoľkých operácií oboch kolien. Už vtedy som si uvedomoval mimoriadny význam prevencie a všeobecnej techniky všetkých pohybov vrátane tréningu a metód používaných aj v profesionálnom športe.

Čím viac som sa vzdelával, tým viac som si uvedomoval nedostatok informácií nielen pre mňa, ale aj pre širokú a odbornú verejnosť. Počas šiestich rokov absolvovania najrôznejších praktických kurzov som sa postupne snažil preniknúť hlbšie do podstaty mnohých rôznych pohybových problémov, až som sa nakoniec dostal k štúdiu fyzioterapie na vysokej škole.

Po veľkom sklamaní som štúdium predčasne ukončil. Toľko tlaku na učenie sa teoretických vecí a extrémne málo praxe, často až zbytočnej a trápnej, mi neprinášalo žiadny úžitok.

Som však rada za túto skúsenosť, pretože som si uvedomila a videla, že tento odbor učí pomáhať a starať sa o ľudí po úrazoch, chorých a postihnutých. Učia sa o nich všetko, čo sa dá, aby ich čo najlepšie pripravili a naštartovali späť do fungovania. Žiadna prevencia a kompenzácie, len riešenie následkov. Ale to sa týka len akútnych stavov, teda pacientov. To nie je moja cieľová skupina. Mojím poslaním je učiť širokú verejnosť, klientov, ako sú rekreační a profesionálni športovci, ľudia so sedavým zamestnaním a ľudia s bežnými nerovnováhami a chronickými problémami.

Až učenie môjho mentora, doktora Jiřího Čumpelika, a jeho povedomie o pohybe a jeho vzdelávanie o správnej funkcii chodidiel mi otvorilo oči, aby som okamžite pocítil a uvedomil si extrémny vplyv chodidiel na celkový pohyb.

Vplyv chodidiel je mnohonásobne väčší a dôležitejší, ako si myslíme a vieme predstaviť.

Čo znamená práca pohybového terapeuta v praxi?

V prvom rade by som chcel povedať, že to nie je oficiálny titul ani študijný odbor. Tento názov som si vymyslel, aby som sa odlíšil od osobných trénerov a fyzioterapeutov.

V praxi to u mňa vyzerá asi tak, že klienti za mnou prichádzajú s konkrétnym problémom, bolesťou. Samozrejme, vypočujem si ich problémy, ale vždy riešim telo klienta komplexne. To znamená, že najprv urobím kompletnú diagnostiku pohybového aparátu. Potom začneme od chodidiel, pretože práve správnym nastavením chodidiel sa správne nastavia aj ostatné kĺby, a to už môže problém vyriešiť. Prostredníctvom chodidiel sa potom snažím naučiť človeka správne držanie tela. Ukazujem mu, v akej polohe sa má pohybovať a cvičiť, potom riešime nerovnováhy, ktoré som zistil pri diagnostike.

Mám však aj klientov, ktorých nič netrápi a chcú len zaviesť ideálny pohybový systém do svojho tréningu, tak ich naučím správnu techniku cvičenia. Vždy sa snažím, aby bol môj prístup individuálny a čo najprínosnejší.

Akí ľudia vás vyhľadávajú a s akými problémami za vami najčastejšie prichádzajú?

Najčastejšie ma vyhľadávajú ženy s vbočenými nohami a matky detí, ktoré riešia svoje zlé držanie tela a ploché nohy. V poslednom čase sú to však aj bežci a siloví športovci, ktorí si pomaly, ale isto začínajú uvedomovať dôležitosť správnej funkcie chodidla a zisťujú, že správnym zapojením môžu zvýšiť svoju výkonnosť a silu.

Čím sú tieto problémy zvyčajne spôsobené?

Sú spôsobené zlými pohybovými vzorcami, opakovaním pohybových vzorcov svojich rodičov, nevhodným oblečením a obuvou a v neposlednom rade zraneniami.

Kedy k nim dochádza?

Môžu vzniknúť už v dojčenskom veku, keď sú deti nadmerne oblečené v rôznych dupačkách, pančucháčoch alebo ponožkách, ktoré obmedzujú pohyb prstov na nohách a kĺžu sa, keď sa snažia odstrčiť alebo plaziť, čím sa oslabujú svaly nielen prstov, ale aj klenby. Okrem toho sa časom pridávajú prvé topánky a tie opäť len zväzujú a oslabujú chodidlo.

Ak sú už vtedy naše nohy obmedzované a majú takéto prekážky v rozvoji správneho pohybu, problémy sa s nimi prenesú do dospelosti.

Hallux u dospelých žien je spôsobený aj módou, najmä úzkou obuvou.

Zohráva svoju úlohu dedičnosť? Do akej miery?

Dedičnosť bola dokázaná pri vbočených pätách, a to hovoríme len o niekoľkých percentách. Hlavnou príčinou je vždy funkčná porucha.

Na druhej strane, do akej miery môžeme s rôznymi predispozíciami pracovať a ovplyvniť ich sami?

Vo väčšej miere, ako si myslíme. Nikto sa nerodí s krivými kosťami (pokiaľ nejde o nejakú vrodenú deformitu), je to otázka správneho nastavenia svalových juxtapozícií, napätia medzi svalmi, väzmi a šľachami. Väčšina mojich premien na instagrame je za jednu hodinu. Ak klient cvičí pravidelne a vedome a snaží sa tieto princípy aplikovať do každodenného života, dokáže ich zautomatizovať do troch mesiacov. Takže vykĺbený palec sa môže úplne narovnať, ak už nedochádza k štrukturálnej zmene kosti.

V čom vidíte najväčší problém módnej obuvi? Športová, príliš odpružená obuv, spoločenská obuv so zvýšeným spádom, lodičky...?

Neskutočné. takmer všetky topánky majú pätu, špičky vo vzduchu, otlaky na prstoch. To všetko odpojuje prirodzené funkcie chodidla. Zvýšený podpätok nás núti zaťažovať pätu, špička vo vzduchu neumožňuje palcu vzpriamiť sa a odraziť, čím sa oslabuje klenba a svaly prstov, a v neposlednom rade zúžená špička zase neumožňuje prstom roztiahnuť sa a plniť nielen hmatovú funkciu, ale aj podpornú, silovú a vzpriamovaciu funkciu.

V čom vidíte výhodu obúvania naboso?

Presne naopak. To, že nemáme vyvýšenú pätu, nám umožňuje chodiť cez oporu prstov. Vďaka dostatočnému priestoru pre prsty môžu naďalej plniť svoju funkciu. Okrem toho pružnosť podrážky umožňuje chodidlu prirodzene sa ohýbať a obúvať nerovnosti terénu.

Je bosá chôdza vhodná pre každého?

Áno, s výnimkou akútnych bolestivých stavov. Napríklad veľmi pokročilých otlakov alebo chodidiel tak oslabených, že by chôdza naboso nebola možná.

Aj v meste?

Áno, pokiaľ tomu predchádzajú aspoň základné informácie o chôdzi naboso. Ale aj bez informácií to väčšine ľudí pomôže, pretože práve tvrdý povrch v meste bude mozog informovať (prostredníctvom bolesti), aby nedupal a viac nezapájal prsty, inak bude chôdza naďalej bolestivá.

A čo behanie v barefoot obuvi?

To je najvyššia úroveň. Je to veľmi náročné. Vyžaduje si, aby bol chodec silný, dynamický a pružný. Príprava na beh naboso je nielen potrebná, ale aj dlhá.

Na čo si dať pozor pri prechode na barefoot obuv?

Zhodnotiť situáciu, čo naše chodidlo ešte dokáže. Je dôležité si uvedomiť, že naše chodidlá už nie sú na beh naboso zvyknuté, preto ich musíme postupne navyknúť. V prvých dňoch a týždňoch chôdze v barefoot obuvi sa odporúča ponechať v topánke vložku, aby si chodidlá postupne zvykli na prechod z tradičnej obuvi.

Thomas, veľmi pekne vám ďakujem za rozhovor!

Po skončení pandemie sa môžete s Tomášom stretnúť na jeho seminároch, ktoré sa konajú v Prahe a ďalších mestách v Českej republike a na Slovensku, alebo si dohodnúť osobnú konzultáciu. Viac informácií o Tomášovi nájdete na jeho webovej stránke idealmove.cz alebo na Facebooku fitnesstomasduran.

Rozhovor pripravila Leona Nečasová