Profesionálna atlétka Jana Korešová si prvýkrát vyskúšala obuv Vivobrafoot. Ako sa jej páčili v meste a pri tréningu? Prečítajte si, ako zvládla svoje prvé kroky napriek predchádzajúcemu zraneniu päty.

Kto je Jana Korešová

Jana je česká atlétka, venuje sa sedemboju, päťboju a skoku do diaľky. Jej najväčším športovým úspechom je strieborná medaila zo Svetovej letnej univerziády v Belehrade v roku 2009. V roku 2013 sa zúčastnila aj na majstrovstvách sveta v skoku do diaľky v Moskve. Je pravidelnou medailistkou na českých národných majstrovstvách.

©Athletics Management

Zraneniam sa v športe nedá vyhnúť

Atletike sa súťažne venujem už mnoho rokov, mojimi disciplínami boli viacboj a individuálne najmä beh na 100 m cez prekážky a skok do diaľky. Počas mojej športovej kariéry sa mi nevyhli zranenia, ale keď sa obzriem späť, boli to najmä zranenia v oblasti od členkov nadol, ktoré som zrejme vplyvom nevhodnej obuvi preťažovala.

K zraneniam sa pridali menšie deformity chodidla (od kladivkových prstov, poklesnutá priečna klenba a s tým spojené bolestivé nárty, únavové zlomeniny na 2. metatarzu, pomliaždená päta, natrhnutá aponeurózna šľacha a s tým spojený ďalší pretrvávajúci zápal v päte a mierne poklesnutá pozdĺžna klenba na tom istom chodidle, mierne vybočené malíčky, ktoré neviem veľmi kontrolovať).

Fyzioterapeuti mi odporučili chôdzu naboso

Ak chcete súťažiť alebo len športovať pre zábavu a mať radosť z pohybu, snažíte sa, aby bol pohyb bezbolestný, a hľadáte príčinu zranenia a spôsob, ako ho vyliečiť a ako zabrániť jeho návratu.

Viacerí fyzioterapeuti mi dali za pravdu a odporučili mi chodiť naboso, cvičiť "malú nohu" a dávať si pozor na postoj na troch nohách. Naučili ma, ako si pri chôdzi odvíjať chodidlo, uvoľňovať a naťahovať plôšku chodidla či posilňovať prsty, ktoré sú slabé. Takisto, ako by som nemohla, keď mám nohu zafixovanú v topánke a väčšinu dňa som na nohách.

Došľapy mi už roky ničia chodidlá.

Ako športovec som behával v teniskách. Tieto sú ešte užšie ako bežná obuv a tesnia presne na nohu, s tvrdou podrážkou. Niekedy sa mi kvôli utiahnutým topánkam robili pľuzgiere a odreniny na nohách, niekedy sa mi ani nezlomili prsty. Na druhej strane mám pocit, že väčšie tenisky by som mať nemohla, musia byť presne na nohe, aby som mala pocit odrazu. Bohužiaľ, práve behanie a odrážanie sú veľkou záťažou pre nohy. Tretretra aspoň nemá zvýšenú pätu v porovnaní s "maratónkou".

Neskôr, ako tréner, už v bežných topánkach, som musel svojim zverencom občas niečo ukázať. Ako tréner som mohol byť na ihrisku v papučiach alebo naboso. Som však mimoriadne zimomravý, pokiaľ nie je naozaj teplo, vtedy by som v papučiach alebo naboso dlho nevydržal.

Rozhodol som sa vyskúšať topánky naboso

Preto som sa rozhodol vyskúšať obuv Vivobarefoot, pretože mi ako športovcovi a trénerovi chýba chôdza naboso. O barefoot topánkach som sa dozvedel od svojich priateľov, ktorí ich veľmi chvália. Vybral som si model Vivobarefoot STEALTH L BR Black/Red. Vyzerajú ako civilná obuv, čierna sa hodí ku všetkému :). A ideme testovať.

Prvýkrát na? Pocit slobody

Po prvom obutí si hneď všimnete neuveriteľnú voľnosť pre prsty vovšetkých smeroch, môžete nimi pohybovať vo veľkom rozsahu nielen hore a dole, ale aj ich roztiahnuť do strán, čo v bežnej obuvi nie je možné. Je to veľká úľava pre prsty na nohách, máte pocit vzdušnosti a voľnosti. Hneď ma napadlo, že v barefoot obuvi budem môcť precvičovať prsty na nohách a klenby (ako ma to učili fyzioterapeuti) počas každodenných aktivít, keď sa nemôžem naplno rozcvičiť. Aj keď chodidlo bude pracovať samo od seba len pri chôdzi.

Druhým pocitom je ľahkosť topánky, pretože neváži takmer nič.

Aj keď je topánka priestranná pre prsty, v žiadnom prípade neplávaako veľká topánka, ale krásne sedí na nohe a nehýbe sa.

Vydrží barefoot obuv tréning?

Pri pomalej chôdzi je opäť skvelý pocit z pocitu kroku a odvíjania chodidla od podložky, pretože podrážka je dokonale ohybná vo všetkých smeroch. Chodidlo ide rovno, nikde sa neotáča do strán.

Ďalším krokom pre mňa bolo vziať si obuv na chôdzu a státie na ihrisko ako tréner, aby som si oddýchol od bežeckých pásov a "maratónov". Zatiaľ si v topánke nechávam 3 mm vložku navyše, už len preto, že ma stále bolí päta z pretrvávajúceho zranenia a potrebujem stáť na niečom mäkšom.

Práve tu narážam na problém so zranenou pätou, keďže niektoré došľapy sú pod ňou bolestivé. Druhá noha je v poriadku, ale nemôžem došliapnuť na pätu. Je to citeľné najmä pri rýchlejších chôdzach. Asi mám zlý stereotyp chôdze ako bežec na dlhé trate, ktorý sa roky snaží odrážať cez pätu. Bežím však na špičkách, takže s tým sa možno dá niečo robiť.

Ďalším postrehom bolo, že keď som si nasadil svoje staré "maratónske" topánky, prišli mi malé, tlačili ma v špičkách, kým som si na ne opäť zvykol, snažil som sa nohu posúvať za pätu.

V normálnych topánkach ešte stále chodím po mestskom betóne.

Na cestu domov som si topánky nechal na nohách. Bývam v meste, takže chôdza po tvrdom povrchu bola pre mňa dosť náročná, opäť kvôli bolestivosti zranenej päty. Zvyčajne mám veľmi rušný deň, takže sa pri chôdzi po meste pohybujem pomerne rýchlo, čo som nemohla robiť kvôli bolestivej päte pod ňou. Na začiatok ma odradila dlhšia chôdza po tvrdom betóne. To, že v topánkach cítim nerovnosti terénu, mi vôbec neprekáža, len mám problém s pätou, čo nie je zdravé.

Úľava prišla, keď som v nákupnom centre stúpil na mäkkú podložku alebo na trávu. Takže kým sa mi päta nezahojí, beriem si ich len do mesta na krátke vzdialenosti alebo do batohu. Bosoboty sú v skutočnosti neuveriteľne skladnéa flexibilné a dajú sa zbaliť do malého priestoru, takže nie je problém ich vždy na chvíľu vytiahnuť a nechať nohu oddýchnuť si od stiesňujúcich topánok, aj keď nie je teplo. Takisto sa rýchlo a jednoducho obúvajú.

Ako behať v barefoot topánkach

Bosé topánky som vyskúšal aj počas atletického tréningu na trávnatom ihrisku. Klusanie po tráve, beh po abecede a rovinkách. Bežalo sa mi dobre, pretože kratšie behy sú cez špičku a tráva je mäkká, takže ma päta netrápila. Len som si dal pozor, aby som sa pred tréningom poriadne zahrial a natiahol si plôšku chodidla. Keď je teplo, atléti niekedy chodia rovinky naboso, takže to pre mňa nebolo úplne neznáme.

Pre chodidlo je to určite zážitok, keďže nie je nijako naklonené od vložiek, ktoré mám v bežných "maratónskych" topánkach, môžem sa sústrediť na záverečný odraz od palca a druhého prsta, chodidlo si nájde svoj prirodzený odraz. Ocenil som aj ľahkosť barefoot obuvi, rozdiel v hmotnosti je značný, takže noha pri behu lieta sama.

Môj názor na barefoot obuv

Za mňa teda tieto barefoot topánky spĺňajú účel a očakávania, som rada, že ich mám, aj keď ich zatiaľ používam menej pre zranenie päty, na tvrdý povrch sa s nimi zatiaľ neodvážim. Verím, že časom ich budem nosiť častejšie a že mi pomôžu predchádzať takým zraneniam, ako je napríklad natrhnutá aponeuróza z behu. Posilnia mi prsty a celé chodidlo a zlepšia techniku kroku. Na unavené svaly nôh a klenby som si už zvykol, často som ich musel masírovať a uvoľňovať najmä po tréningu skokov.

©Athletics Management

Otázkou je, ako dlho to bude trvať a či je vôbec možné vytrénovať odstavené chodidlo tak, aby zvládlo tréningovú záťaž súťažného športovca, ktorý denne trénuje v odpruženej obuvi, a nemalo to vplyv na jeho zdravie alebo väčšie obmedzenia z tréningu. Samozrejme, je potrebné začať postupne a na začiatku to nepreháňať a vyberať si ťažké cviky, ako sú napríklad kliky na mäkkom podklade (tráva). Druhou otázkou je, či nadmerná záťaž, s ktorou sa stretávame pri súťažnom športe, vyžaduje tlmenie nárazov, alebo si na ňu telo zvykne. Ak sa chystám rekreačne behať, barefoot topánky sú určite dobrou voľbou a určite ich vyskúšam po skončení pretekárskej sezóny, ale teraz si na to netrúfam kvôli boľavej päte (okrem mäkkej trávy na trati a niekoľkých roviniek).

Tiež je asi dobré začať nosiť topánky čo najskôr (od detstva), veď aj ja som ako dieťa behávala vonku naboso a nohy ma neboleli, teraz si to na tvrdom povrchu neviem veľmi predstaviť.