Ľahkosťje slovo, ktoré mi napadne, keď si spomeniem na svoj prvý priamy kontakt s topánkami Vivobarefoot Trail Freak. Bolo to v pražskom lesoparku a na mojej pravidelnej trase, ktorá si vyžaduje len niekoľko asfaltových prejazdov, inak všetko na viac-menej nespevnenom povrchu. Úprimne, pri pohľade na podrážku týchto topánok je ťažké nasmerovať moje bežecké kroky niekam inam. Nehľadal som kompromis, ale topánku navrhnutú špeciálne pre všetky terénne variácie.

Spočiatku mi nevyhovoval systém cepínu, cítil som mierny nedostatok starého dobrého dvojitého uzla. Zvyk je železná košeľa. Na odporúčanie som si vzal topánku o veľkosť väčšiu. Samozrejme, pri všetkých svojich Vivách volím vždy o číslo väčšiu veľkosť, ale vzhľadom na terén som si tentoraz nebol istý touto voľbou. Obával som sa najmä zbližovania, ktoré mám rád možno až prehnane a pri ktorom potrebujem mať čo najintenzívnejšiu odozvu zdola nahor. Predstava lietajúcej nohy v topánke sa mi nepozdávala. K topánkam som si zaobstaral aj vložky, ktoré som nechal vo vnútri, aby som odľahčil ploché nohy na začiatok. Nikde ani kúsok nitky navyše, všade lepidlo. Vydržia?

Vkĺznutie do topánky okamžite sprevádza ten správny pocit bosej nohy, tu je všetko dobré. Prsty majú dostatok životného priestoru. Priľnutie okolo päty a v strednej časti chodidla je perfektné, rovnako ako celkový pocit z topánky na nohách. Natiahnem si šnurovačku (radím "krížové šnúrky" po krížových šnúrkach, pekne zdola), zvyšný koniec navlečiem za prvý rad a zistím, že tenká šnúrka sa vo svojich štyroch oblúkoch nijako nezarezáva do prstov. Je to určite aj vďaka jazyku, ktorý mi perfektne sedí - dostatočne podšitý a zároveň nízky, teda: ideálny.

Všetko, čo píšem, vychádza z mojich bežeckých skúseností, ktoré mi umožnili naštudovať a prakticky aplikovať "správny" bežecký dok. Takýto dok neplatí pre "špičku" chodidla, ani pre "pätu" chodidla, ale len a len pre súčasný kontakt na báze prstov, stred malíkovej hrany chodidla (stred pozdĺžnej klenby) a prsty chodidla. Tí, ktorí si nie sú istí vyššie uvedeným, nech si pozrú napríklad video jemenského atléta Abdullaha Al-Kwabana z majstrovstiev sveta v atletike v Pekingu 2015, ktorý nastúpil na preteky na 5000 m úplne bosý.

Mriežky a blato

Svoje behy zvyknem začínať hneď za dverami, a preto nikdy nevynechám ani kilometer behu na spevnenom povrchu. Tvrdý suchý podklad sa dá zvládnuť v pohode pri uvedomelom behu aj s týmto behúňom, ale na mokrom podklade musíte v zákrutách výrazne dobre zložiť nohy, najmä ak ide o dlažbu. Veď pod každou nohou máte približne 60 kusov 5 mm kolíkov. Ale ako hovorí môj brat, "chyba je zvyčajne medzi monitorom a klávesnicou".

V teréne je už všetko úplne v poriadku, na suchu aj na mokre. Beh po kontúrach je, ako u všetkých Vivov, vynikajúco kontrolovaný a uvedomelý. Topánky podporujú vyššiu kadenciu, všetko je aktívne, ľahké, živé. Na týchto topánkach sa mi najviac páči najmä členitosť terénu, kde aj naslepo a bez počúvania rozoznáte sypký podklad od hliny, cítite každý kôl, koreň, možno takto prečítate aj výšku trávy. Dezen naozaj skvele reaguje pri náhlych zmenách smeru (napríklad pri orientačných behoch). Beh je o technike, a ak ju skombinujete s týmto náradím, takmer žiadny kopec nebude prekážkou (v Alpách som jeden zdolal po štyroch, topánky nesklamali). Čo si dáte do nôh, to vynesiete na povrch, nulové straty!

A čo môj obľúbený zjazd? Prvým krokom bolo odstránenie vložiek, ktoré sa v topánke pri výraznom sklone kotúľali smerom k prstom, ešte viac, keď som s topánkami na jednom preteku prebehol potoky. Po ich odstránení je už všetko v poriadku, došľap je výborne ovládateľný a ponúka dostatočnú oporu voči terénu, nech je jeho konzistencia akákoľvek. A tí, ktorí neznášajú kamienky zabodávajúce sa do topánok, by mali používať terénne prevleky. Pre čitateľa, ktorý nikdy nevyskúšal barefoot obuv v rozbehu, ešte pripomeniem, že absencia vyššej podrážky má nespornú výhodu v stabilite členkov, a teda aj doku. Už žiadne deformácie!

Zhrnutie

Po zhruba tristo kilometroch v topánkach Trail Freak môžem osobne vyhlásiť, že topánky úplne plnia svoje poslanie. Nikde sa neroztrhli, lepidlo sa absolútne nikde neuvoľnilo - tu by som mal dodať, že som topánky v rámci testu umýval vysokotlakovým čističom, a preto som ich nosil na pretekoch, kde sa behalo, brodilo a pokračovalo v behu. Strata cvočkov je určite priamo úmerná množstvu nabehaných kilometrov na spevnenom povrchu. Zaznamenávam len minimálnu stratu. Subjektívne som s topánkami veľmi spokojný a po dlhšom testovaní ich môžem odporučiť na krátke terénne behy aj na horský maratón/ultramaratón.

Autor: Mgr. Ondřej Růžek

• Pohybový terapeut Fakultnej nemocnice Motol, oddelenie rehabilitácie, odbor telovýchovného lekárstva
• nadšený bežec (celkové 4. miesto a striebro v kategórii na majstrovstvách republiky v horskom ultramaratóne)