Mýty a fakty o behaní naboso

28.02.2013 12:25

Beh naboso je alternatívny spôsob behania, o ktorom je stále viac počuť. Bohužiaľ, tento prirodzený barefoot beh sprevádza množstvo nepresností. Prirodzený beh je tiež obostretý množstvom mýtov týkajúcich sa predovšetkým zranení. Poďme sa na tieto polopravdy a mýty pozrieť!

Beh naboso, barefoot running, minimalistický beh alebo tiež prirodzený beh, to sú pojmy, ktoré popisujú alternatívny spôsob behania, o ktorom je stále viac počuť a venuje sa mu stále viac ľudí. Chodidlo pri ňom funguje prirodzeným spôsobom, tak ako príroda chcela. S 200 000 nervovými zakončeniami, 33 svalmi, 28 kosťami a 19 šľachami je ľudské chodidlo majstrovským dielom prírody, ktoré na správnu funkciu nepotrebuje pseudotlmiče a silnú neforemnú podrážku.

Behaním naboso alebo v špeciálnej minimalisticej obuvi sa zlepšuje cit pre vnímanie povrchu (propriocepcia) a vďaka tomu sa zlepšuje i došľap a technika behu ako takého. Klasická mäkká podrážka, akú majú bežecké topánky, podporuje zlú techniku došľapu na pätu, kedy bežec prakticky nevníma otrasy, ktoré pôsobia na jeho telo cez dopad na pätu, zatiaľ čo bežci naboso prirodzene došľapujú na špičku alebo strednú časť chodidla, ktoré pôsobia ako prirodzený tlmič. Podľa výskumov Harvardskej univerzity sa zdá, že naše telo je stavané tak, aby dopadlo na stred až špičku chodidla, na tento štýl dopadu je ľudská anatómia lepšie prispôsobená. Vďaka tenkej podrážke barefoot topánok alebo behaniu naboso sa posilňujú chodidlá a svaly nohy a zlepšuje sa celé držanie tela, pretože chýba mäkká podrážka, ktorá odpúšťa všetky chyby. Prirodzený beh je ale tiež obostretý množstvom mýtov týkajúcich sa predovšetkým zranenia. Poďme sa na pár z nich pozrieť.

Mám ploché nohy, a preto potrebujem podporu klenby nohy

Štúdia Leesa a Klemermana zistila, že nie je súvislosť medzi typom nohy a bežeckým zranením, špeciálne čo sa týka plochej nohy. Počas prirodzeného behu sa bežec samovoľne vyhýba dopadu na pätu a uprednostňuje dopad na špičku alebo stred chodidla. Akonáhle chodidlo dopadne na zem, začína pronácia a pokračuje do tej doby, kým sa päta dotkne zeme. Noha pracuje prirodzene, na rozdiel od klasických topánok, ktoré vďaka podpore klenby nohy a úzkemu kopytu pripomínajú skôr sadrový skelet, ktorý nohu pevne obopína a znemožňuje jej prirodzene pracovať, čím dochádza k ochabnutiu svalov a zvýšenému riziku zranenia.

Prirodzený beh vedie k námahovej zlomenine

Jedna z častých obáv u záujemcov o prirodzený beh. Námahová zlomenina ale nie je spojená s typom obuvi. Naopak, vidíme menšiu pravdepodobnosť námahovej zlomeniny vďaka zmene bežeckej techniky „behu naboso“, ktorá vedie k lepšej kadencii, kroku a zlepšenej technike behu. Pri tréningu naboso dochádza tiež k zosilneniu vnútornej sily chodidla, a tým k ochrane kostí.

Som veľmi ťažký/á

Bežné ospravedlnenie preto, prečo človek nechce behať. Prirodzený beh môže v tomto ohľade, naopak, pomôcť. V roku 2010 boli Dr. Lieberman a jeho spolupracovníci schopní preukázať, že bez mäkkých podrážok boli bežci schopní vytvárať menšiu kolíznu silu vďaka došľapu na stred alebo špičku. Ak bežec nedopadá na pätu, znižuje nepríjemné otrasy a hlavne silu, ktorá sa do dolných končatín prenáša. Nedochádza tak preťažovaniu kolien, členkov a bedrových kĺbov.

Čo keď šliapnem na sklo?

Veľa ľudí sa pýta – čo keď šliapnem na sklo, konár alebo ostrý kameň. Ak naozaj chcete behať vyložene naboso, pozerajte, po čom bežíte, vyberajte si len beh po cestách upravených. Asfalt, betón, hlina, piesok, to všetko je pre barefoot beh skvelou voľbou, naopak, neodporúčame trávnaté plochy, ktoré sú síce skvelé, ale bohužiaľ nevidíte, po čom bežíte, a zranenie je tak značné. Ideálnou voľbou sú tak barefoot topánky, ktoré sú svojou konštrukciou najbližšie behaniu naboso, pritom poskytujú dokonalú ochranu proti šliapnutiu na ostrý predmet a aj proti nepriaznivým klimatickým podmienkam.

Behám dlhé trate, a nemôžem teda behať naboso

Veľa z nás si neuvedomuje, že bežci kedysi behali len bosí alebo s obdobou dnešnej barefoot obuvi, kedy topánky boli vybavné ultra tenkou podrážkou (Indiáni a mokasíny). V roku 1960 vyhral bosý Abebe Bikila olympijský maratón v rekordnom čase 2:15:16. Zola Budd získala niekoľko svetových rekordov v 80. rokoch na pretekoch na strednej trati. Ken Saxton (propagátor barefoot behu) dokončil 14 maratónov v roku 2006 bez topánok a do tej doby nabehal ďalších 56 a všetky naboso. Rovnako ako bežci z kmeňa Tarahumara z knihy Born to run, ktorí dokážu zabehnúť naboso alebo v tenkých sandáloch vzdialenosti okolo 300 – 750 km behom 48 hodín!

Prirodzený beh je o učení sa behu spôsobom, akým je naše telo „navrhnuté“. Používanie chodidla ako ideálneho tlmiča a nespoliehanie sa na mäkkú podrážku, ktorá bráni vnímaniu povrchu, a môže tak spôsobiť aj zranenie. Používaním barefoot bežeckej obuvi toto môžete dosiahnuť a zároveň si chrániť chodidlo pred nebezpečenstvom zranenia.