Ako sa behá v sandáloch Achilles

17.05.2013 11:00

Volajú sa Vivobarefoot Achilles a sú to prvé sandále určené aj na beh. Ako hovorí skúsený bežec Štěpán Horák: „Kedykoľvek s nimi vybehnem, pripadám si, akoby som mal na nohách sandále rímskeho legionára, ktorý pod zástavou samotného Ceasara dobyl svet.“ Prečítajte si, ako tieto letné sandále obstáli v drsnom zimnom teste!

Volajú sa Achilles, ale ja im hovorím véčka – ako symbol víťazstva. Kedykoľvek s nimi vybehnem, pripadám si, akoby som mal na nohách sandále rímskeho legionára, ktorý pod zástavou samotného Caesara dobyl svet. Ľudia trošku znalí histórie však tušia, že názov je inšpirovaný postavou z gréckej mytológie, synom bohyne Thetis – Achillom.

Možno si poviete, prečo sa volajú po ňom? Prečo práve Achilles? Stručne si pripomeňme, kto to bol. Achilles bol podľa povestí jednou z hlavných postáv, najlepším bojovníkom, ktorý bojoval pod hradbami Tróje. Jeho matka ho po narodení kúpala v posvätnej rieke Styx a pri ponáraní ho držala za pätu. Celé telo mal nezraniteľné a chránené, až na toto jediné zraniteľné miesto, ktorému sa dodnes hovorí achilova päta. A práve sem po deviatich rokoch boja milého Achilla trafil šípom zbabelý vojak ukrytý v kríkoch. Rana bola natoľko hlboká, že Achilles tomuto zraneniu podľahol. Toľko povesti...

Tak, prednáška je za nami a ja stále neviem, prečo sa inšpirovali práve týmto príbehom. Napadá mi jediné vysvetlenie – behaním v týchto sandáloch sa posilňuje celá klenba nohy a nadväzujúce svalstvo. Spolu so spevňovaním šliach vastne pomyselnú achillovu pätu a jedno z najzraniteľnejších miest bežca spevňujeme, a tým aj chránime. To bude ono...

Už niekoľko rokov sa snažím behať, pokiaľ možno čo najbližšie prirodzenému spôsobu behu, bez akýchkoľvek technických vychytávok. V období jar – jeseň zaraďujem pravidelné bosé regeneračné behy. Svojho času ma dostali päťprstové Speed – moje obľúbené rukavice na nohy, ktoré nosím dodnes a behám v nich. Po skúsenostiach s „päťprstovými“ muselo prísť to, čo prišlo – totiž bosý beh. Priznám sa, že nie som taký „bosobežec“ ako veľa bežcov, čo poznám, ktorí behajú len bosí alebo ako Peter Fabok „dajú“ bosý polmaratón.

Zážitok je to ale neskutočný a predovšetkým sa minimalizovali akékoľvek zranenia. Mojim nohám to veľmi pomáha a vyložene prospieva. Rovnako tak, ako som úplne náhodou narazil na „päťprstové“, prišiel som do styku aj s týmito sandálmi. Čítal som o behu v sandáloch v hite Born to Run, asi tisíckrát som narazil na rôzne sandále pri surfovaní na internete – a potom sa to stalo. Dotkol som sa ich u mojich priateľov v malom obchodíku VIVOBAREFOOT pri náměstí Míru v Prahe.

Keď som išiel prvýkrát, vzal som si ich do ruky, ohmatal a hneď ich zase položil späť. A myslel som si svoje... Keď som šiel druhýkrát, celý proces sa opakoval, s tým rozdielom, že som si ich dal na nohy... A ajhľa! Zrazu to cinklo – a ja som ich musel mať!

Pochopil som, že to, čo mi chýbalo v „päťprstoch“, som našiel tu – skoro absolútnu voľnosť prstov, vzdušnosť a naozajstný pocit umocnený aj vizuálnym vnemom. Pripadáte si, ako keby ste naozaj bežali bosí, ale pritom ste chránení neprepichnuteľnou podrážkou. Nebolo teda čo riešiť – hneď som si ich kúpil.

Akonáhle som dorazil domov, musel som si ich skúsiť. Vybral som ich z pekného vrecka, dal na nohy, zobral odvahu a šiel na pás – a dal si dosť zľahka jeden kilometer, aby som zistil, či to vôbec ide. A ono to šlo a šlo to skvele, nič netlačilo, nič nebolelo. Bežal som, ako keby som bol bosý, a napriek tomu obutý, taká chytrá horárka, takže spokojnosť – konečne dobré topánky na pásJ, hovoril som si a pridal som ich k mojej zbierke bežeckých topánok.

Dlho som okolo nich chodil po špičkách s myšlienkou v hlave: „Čo keby som si ich vzal von? Aké by to asi bolo? Lepšie než v rukaviciach na nohy?“ Ale potom som si povedal: „Neblázni! Je tam zima a sneh, to asi nebude to pravé orechové.“

Lenže potom sa to stalo! Zoznámil som sa s novou priateľkou. Svet sa zmenil k lepšiemu. A aj keď okolo bola zima, mne bolo teplo Vďaka začiatočnému stavu zamilovanosti, kedy mi v hlave zostala snáď len jedna mozgová bunka, mi zrazu prišlo úplne normálne vziať si sandále a ísť de facto naboso behať von, do lesa, kde skoro všade leží sneh... Keby ma videl legendárny doktor Chocholoušek, určite by sa zaradoval! A čo som teda zistil?

Tak predovšetkým moja veľká obava – že beh po asfalte bude takmer nemožný a že mi odpadne noha – padla, akonáhle som vbehol na cestu. K môjmu veľkému prekvapeniu sa bežalo lepšie než v Neo Trail, ktoré sú skvelé na všetko, len nie na asfalt. Vďaka špeciálnej podrážke (spodná 3 mm vrstva proti prepichnutiu špicatým predmetom a vrchná, tiež 3 mm, so špeciálnym systémom drážok na odvod potu) je dopad príjemný a z môjho pohľadu mäkší, než som čakal.

Rovnako ako v „päťprstoch“ vám tieto sandále ponúkajú neskutočný pocit slobody, ktorá vás neobmedzuje, a získavate navyše pocit bezpečia, pretože podvedome viete, že máte prsty chránené. Z čelného pohľadu opäť vyzeráte trošku smiešne a vaše nohy pripomínajú nohy ťavy, ale to mi je úplne jedno. Podrážka je natoľko citlivá, že cítite každý kamienok a nerovnosť rovnako ako v „päťprstoch“. Keď bežím po štrkovej ceste, nevnímam ju očami, ale chodidlami. Podvedome rozťahujem prsty a snažím sa, aby posledné, čo sa dotkne zeme, boli špičky mojich prstov.

Vzhľadom na materiál sandálov sa nebojím o nechcené zakopnutie či nakopnutie nejakého kameňa ako v „päťprstoch“, ktoré síce majú prehrnutú gumu, ale tá bolesť tam aj tak je. Tu som dokonca urobil dobrovoľný zakopávací pokus a musím povedať – pohoda. A bežal som pokojnejšie ďalej.

Neviem, či ma hriala láska v srdci alebo beh, ale aj keď som mal úplne holé nohy, nepociťoval som žiadnu zimu – a to som netušil, že nohu podrobím väčšej skúške, než je v tomto počasí rozumné.

Zabehol som do lesa a mieril po štrkovej ceste vpred, keď v tom okamihu sa mi zdalo, že moje topánky majú nejaký pomyselný ovládač. Stále mi niečo hovorilo „zbehni z cesty, neboj sa, skús nás v lese“ – a zrazu ako keby sa mi mozog zbláznil, urobil som hop, preskočil potok pri ceste a bežal som cez les.

Ten pocit by som v tej chvíl prial každému. Bežal som, ako sa hovorí, srdcom na pohodu. Nič som neriešil, nič nesledoval a užíval si, ako to len bolo možné. Bol to ďalší „level“ behu, aký som zažil, krásny pocit plný emócií a nových podnetov.

Bežal som sneh nesneh, kaluž nekaluž, proste bežal. Sandále perfektne priľnuli k terénu, beh bol neskutočne pohodlný, mäkký, noha v sandáli sedela, ako keby sa v ňom už narodila. Vôbec mi neprišlo, že som bežal v sandáloch. Takto som v lese nabehal viac ako 5 km a musím povedať – nádherný zážitok. Ani sa nedá popísať, aký je to pocit, keď neriešite, či bežíte cez kaluže, bahno alebo potok. Ale čo je neskutočné, noha síce pri styku s ľadovou vodou oziabe, ale len okamih. Akonáhle oschne, zima je preč. Vzduch nohu vysuší a aj topánka nedrží vodu, to nie je ako v teniskách alebo „päťprstoch“, tam by to bolo o zdravie, pretože látka by vodu nasiakla a bolo by zle.

V ten deň som nabehal v sandáloch 10 km na mnohých povrchoch a musím povedať  skvelé, pohodlné, perfektné... a rozhodne to nebolo naposledy! Keď som bežal, v hlave som sa pohrával s myšlienkou, aká veľká šialenosť by to bola bežať nejaký polmaratón. Už to, že mi ti vôbec napadlo, svedčí o pohodlnosti behu v týchto topánkach.

A moje odporúčanie pre ostatných? Ak váhate, či skúsiť niečo nové, či si kúpiť „päťprsty“, neváhajte! Moja rada je jasná – kúpte si sandále. Sú úžasné, skvelé a zamilujete si ich. A pozor – ešte niečo, o čom som sa nezmienil. Nie sú to len ľahučké bežecké topánky, ale ak z nich vyberiete pásik, máte z nich klasické sandále s úžasným ťavím dizajnom, ktorý iste zaujme mnohých okoloidúcich.

Autor článku:

Štěpán Horák

- autor je aktívny športovec a bežec, vydavateľ časopisu Běžec